Ako každý rok, tak aj tento si pre nás nočná obloha na august pripravila výnimočné divadlo - meteorický roj Perzeidy. Možno však nie všetci viete, že sa tomuto astronomickému javu ľudovo hovorí aj „Slzy svätého Vavrinca“ a viaže sa k nim stará legenda spojená s životom sv. Vavrinca.

 

O živote svätca sa veľa informácií nedochovalo. Vieme, že sa narodil okolo r. 230 v Španielsku a ako malý chudobný chlapec prichádza do Ríma. Tu sa neskôr zoznámil s budúcim pápežom Sixtom II., ktorý ho priviedol na cestu kresťanstva, vysvätil za diakona a poveril spravovaním cirkevného majetku. Za vlády rímskeho cisára Valeriána čelili kresťania tvrdému prenasledovaniu. V snahe zmocniť sa cirkevného majetku cisár odsúdil pápeža na smrť. Vavrinca uväznili, mučili a prikázali mu odovzdať všetok cirkevný majetok cisárovi. Legenda hovorí, že on všetko rozdal chudobným a do vozov, ktoré mali bohatstvo odviesť k cisárovi, naložil starcov, opustené vdovy, siroty, mrzákov a chorých. Ich ako „najväčší poklad cirkvi“ predviedol pred cisára. Tento čin sa vrchnosti samozrejme nepáčil a keď sa z Vavrinca ani po dobrom, ani po zlom, nepodarilo vymámiť, kde sa cirkevný majetok nachádza, dali priniesť železný rošt, na ktorom ho zaživa opekali. Napriek tomu, že pri mučení dlho trpel, nepodvolil sa. Dokonca vraj svojim katom povedal: “Na tejto strane som už upečený, otočte ma!“. Skonal 10. augusta 258 a niekoľko dní po jeho poprave z nočnej oblohy padali ligotavé slzy – Slzy svätého Vavrinca.

 

V súčasnosti, samozrejme, vieme, že z neba nepadajú  ani slzy, ani hviezdy. Svetelné úkazy, ktoré na oblohe pozorujeme, majú na svedomí drobné telieska zhruba veľkosti zrnka prachu – meteoroidy. V atmosfére sa rýchlo zahrejú a vyparia, čo pozorujeme ako svetelné záblesky alebo meteory. V určitých častiach roku Zem prechádza prúdmi týchto meteoroidov, ktoré za sebou zanechali kométy. Tie, ktoré sa k Slnku vracajú pravidelne, na svojej dráhe postupne vytvoria hustý prúd týchto teliesok, s ktorými sa Zem potom každoročne stretáva. Augustové Perzeidy môžeme pozorovať vďaka kométe 109P/Swift-Tuttle, ktorá okolo Slnka obehne raz za 133 rokov.

Vplyvom perspektívy sa nám zdá, že všetky meteory roja vylietavajú z jedného miesta na oblohe.Toto miesto sa nazýva radiant. No a keďže Slzy svätého Vavrinca zdanlivo vylietavajú zo súhvezdia Perzea, nazývame ich Perzeidmi. Perzeidy patria spolu s Kvadrantidami a Geminidami medzi najvýdatnejšie roje, ktoré môžeme pozorovať každý rok. Za dobrých podmienok ich počas maxima v priebehu jednej hodiny môžeme uvidieť okolo stovky.

Ak chcete meteorov vidieť čo najviac, oplatí sa vydať na najtmavšie miesta Slovenska, ako sú Park tmavej oblohy v Poloninách, Park tmavej oblohy Veľká Fatra, Nízke Tatry, Muránska planina či Orava. Okrem tisícov hviezd uvidíte aj striebristý pás Mliečnej cesty či galaxiu Andromeda. Na tmavých miestach je možné pozorovať viac meteorov, ktoré by inak v žiare svetelného znečistenia zanikli. Ak nemáte čas ani chuť cestovať, nájdite si miesto bez priameho osvetlenia pouličnými lamami či svetiel z ľudských obydlí. Pre spríjemnenie pozorovania si zoberte karimatku, prípadne rybársku stoličku, deku a možno aj niečo na zahriatie. Na predchádzajúci deň nám pripadá nov spojený s čiastočným zatmením Slnka, takže podmienky na pozorovanie Perzeíd máme tento rok ideálne. Určite si teda nenechajte ujsť tento vesmírny ohňostroj sprevádzaný cvrkotom svrčkov a prelietavajúcimi svätojánskymi muškami.

 

 

Oči smerom k oblohe a „lovu zdar“. Nezabudnite si včas niečo aj zaželať!

 

Soňa Sucháňová a Dávid Šebeň, Krajská hvezdáreň v Žiline