Slnko a jeho zatmenia pozorovali ľudia už od pradávna. V staroveku považovali zatmenia za zlé znamenie. Najstaršou zmienkou je legenda dvoch čínskych astronómov Hi a Ho, ktorí zanedbali svoje povinnosti a nepredpovedali zatmenie Slnka, ktoré vyústilo v nepripravenosť národa na odohnanie draka, ktorý pohlcuje Slnko. Za toto pochybenie boli astronómovia podľa legendy popravení. Toto zatmenie Slnka sa malo uskutočniť už v roku 2134 pred našim letopočtom. Aj v Mezopotámii pozorovali zatmenie Slnka v roku 1375 pred našim letopočtom. Starí Mayovia alebo Aztéci si spájali zatmenia Slnka s posolstvom od bohov, ktoré prinášali vojny alebo zmenu panovníkov. V starovekom Grécku sa tiež obávali zatmení. Už Táles z Milétu úspešne predpovedal zatmenie Slnka na 28. mája 585 pred našim letopočtom. Boli to práve starovekí Gréci, ktorí začali s vedeckými definíciami o zatmení Slnka a vysvetľovali úlohu polôh Mesiaca, Slnka a Zeme, vďaka ktorým tento jav nastáva.

V neskoršom období sa ľudia, hlavne počas stredoveku, vrátili k nepriaznivým vplyvom zatmení a spájali ich s hladomorom, vojnami, poprípade smrťou panovníkov. Počas renesancie a objavu ďalekohľadov sa však začalo na zatmenia pozerať viac vedecky a začali sa vnímať ako prirodzené astronomické javy.

V 19. storočí umožnili úplné zatmenia Slnka skúmať najvrchnejšiu vrstvu atmosféry Slnka korónu, ktorú za bežných podmienok nevidno. V roku 1868 bol objavený nový chemický prvok hélium práve pri pozorovaní zatmenia Slnka. Úplné zatmenie Slnka v roku 1919 bolo jedným z priekopníckych zatmení, pretože výprava Arthura Eddingtona vyfotografovala hviezdy pri okraji Slnka a tieto pozorovania boli jedným z prvých dôkazov Eisnteinovej všeobecnej teórie relativity.

Do svetových dejín pozorovania zatmení sa výrazne zapísala aj slovenská osobnosť – astronóm, politik a vojak generál Milan Rastislav Štefánik. Štefánik bol vo svojej dobe uznávaným odborníkom na výskum Slnka a za zatmeniami cestoval doslova po celom svete. V roku 1905 pozoroval úplné zatmenie v Španielsku. V roku 1911 podnikol náročnú výpravu na tichomorský ostrov Vava'u v Polynézii, kde postavil provizórne observatórium na výskum slnečnej koróny a  za zatmením vycestoval v roku 1912 aj do Brazílie.

Dnes sa vedci počas zatmení Slnka sústreďujú na skúmanie magnetického poľa Slnka, slnečnej koróny, slnečných erupcií alebo slnečného vetra.

Posledné úplné zatmenie Slnka na Slovensku sa uskutočnilo 8. júla 1842 a na ďalšie úplné zatmenie si u nás počkáme do piatku 7. októbra 2135. Medzitým sa ale vyskytnú čiastočné zatmenia Slnka, ako napríklad tento rok 12. augusta pri západe Slnka,alebo prstencové zatmenie Slnka 13. júla 2075.